Neskoršie dejiny kresťanskej Cirkvi nám potvrdzujú, že krstiť sa majú aj deti . Odvolávame sa na najstaršiu dobu cirkevných otcov a učiteľov. Je pravdou, že v prvotnokresťanskej Cirkvi sa krstili hlavne aj dospelí, no boli to ešte začiatky kresťanstva a muselo sa začínať aj od dospelých.
V „Martýrium Polycorpi“ sa hovorí, že taký apoštolský otec Polycarp bol pokrstený v detskom veku.
O krste deťoch priamo svedčia cirkevní učitelia, ako Irenes, Cyprián a Hypolit Rímsky v 2. a 3. stor. po Kristovi.
Svätý Cyprián na Kartháginskej synode priamo vraví, „aby žiadnemu dietku sa neodopieralo Božie milosrdenstvo a milosť.“
Ján Zlatoústy v 4. Storočí po Kristovi len tiež potvrdzuje, „že všeobecná Cirkev uznáva krst detí od dôb apoštolských.“
Herézy už od ranných čias kresťanov
Niektorí zo súčasných hnutí, ktorí uznávajú iba krst dospelých, namietajú že vždy cirkevných dejinách boli „kresťanské spoločenstvá“, kde sa krstili iba dospelí, a to ešte v čase kresťanského staroveku.
Pýtame sa: kto to boli, čo zavrhovali krst detí a uznávali iba krst dospelých?
Boli to Novociáni, Donatisti a Pauliciáni, ale hnutia sa odtrhli od jednej všeobecnej katolíckej Cirkvi. A to je veľmi závažné.
Novatianus – zakladateľ tejto sekty, prišiel do sporu s rímskym biskupom Korneliom, lebo tvrdil, že vraj niektorých kajúcnikov netreba do Cirkvi znova prijať, ktorí sa dopustili väčších hriechov (najmä zapretie viery), lebo Cirkev je vraj spoločenstvom „dokonalých a čistých“.
Pre svoje „fanatické“ náhľady strhol so sebou aj menšinu, s ktorou zanechal cirkev a založil svoju.
