Sú opodstatnené nadštandardné práva pre homosexuálov?

762

 V súčasnosti na Slovensku intenzívnejšie diskutuje o právnom postavení homosexuálov. Poslankyňa Smeru-SD v Európskom parlamente Monika Beňová žiada, aby slovenská vláda pohla s registrovanými partnerstvami. Prekvapil ma v tejto súvislosti aj vulgárny slovník, ktorý použila, na adresu politického oponenta.

Sú požiadavky, ktoré vznáša Monika Beňová legitímne? Naozaj sú homosexuálom upierané ich ľudské práva? Alebo ide skôr o politickú propagandu niektorých európskych socialistov a liberálov, ktorí namiesto miesto toho, aby riešili životné potreby Európy a jej občanov, strácajú čas a energiu so žabomyšími politickými
bojmi o nadštandardných právach pre homosexuálov?

V tomto blogu sa pokúsim dať odpovede na hlavné argumenty, ktoré najčastejšie rezonujú. Rozpracoval som päť najčastejšie požívaných argumentov. .

Vo verejnej debete sa často argumentuje nasledovne:

1. Homosexuáli sú diskriminovaní. Pre svoj rozvoj potrebujú zákon o registrovanom partnerstve.

Zákony o registrovanom partnerstve sa snažia postaviť na rovnakú úroveň
manželstvo a registrované partnerstvo. Týmto sa dopúšťajú diskriminácie voči iným ľuďom, osobitne základnej bunke spoločnosti – rodine.
Jedna o základných zásad právneho štátu je rovnosť pred zákonom. Zásada rovnosti pred zákonom si vyžaduje, aby sa právny predpis aplikoval rovnako na rovnaké situácie. Zásada rovnosti hovorí, že pri rovnakých veciach, by sme mali postupovať rovnako, pri nerovnakých rozdielne. Inak porušujeme zásadu rovnosti pred zákonom.

V prípade, ak dávame na jednu úroveň manželstvo a registrované partnerstvo
porušujeme túto právnu zásadu rovnosti pred zákonom. Nejde totiž o rovnaké veci.
Manželstvo je definované ako celoživotné spoločenstvo muža a ženy, kde prirodzene dochádza k počatiu a výchove detí.

2. Niektorí tvrdia, že homosexuáli sa nemôžu informovať o zdravotnom stave svojho partnera

Uvedené tvrdenie nie je pravdivé. Právne nič nebráni tomu, aby pacient požiadať lekára, aby informoval o jeho zdravotnom stave určitú osobu. Lekár má povinnosť mlčanlivosti o zdravotnom stave pacienta. Pacient má však právo, zbaviť lekára mlčanlivosti a požiadať ho, aby o jeho zdravotnom stave informoval presne špecifikovanú osobu.

3. Často zaznieva argument, že homosexuáli nemôžu dediť

Právny poriadok Slovenskej republiky a právne poriadky demokratických štátov vo
všeobecnosti poznajú právny inštitút – dedenia zo závetu. Tento právny inštitút –
zriadenie závetu pre prípad smrti využívajú bežne občania na Slovensku a vo svete. Nič nebráni tomu, aby tento inštitút mohol využiť každý občan.

4. Majú mať homosexuáli právo na adopciu detí?

Dohovor o právach dieťaťa deklaruje hlavnú zásadu, ktorá by mala byť aplikovaná
na všetky aspekty života dieťaťa, osobitne pokiaľ ide o tak citlivú vec, ako je adopcia dieťaťa. Toto zásadou je všeobecné dobro dieťaťa. Pokiaľ ide o výchovu a rozvoj dieťaťa Dohovor v preambule špecificky uvádza: „uznávajúc, že v záujme plného a harmonického rozvoja osobnosti, musí dieťa vyrastať v rodinnom prostredí, v atmosfére šťastia, lásky a porozumenia“. Rodina je teda najlepším prostredím pre výchovu a rozvoj dieťaťa. Dieťa nie je „vec“. Na dieťa nie je „právny nárok“. Dieťa je subjekt, nie objekt právnych vzťahov. Psychológia potvrdzuje, že najlepšie podmienky pre zdravý vývoj dieťaťa poskytuje dobre fungujúca rodina.

5. Sú odôvodnené nadštandardné (osobitné) práva z dôvodu sexuálnej orientácie?

Právny poriadok by sa mal k homosexuálom správať tak, ako ku všetkým občanom. Garantovať dodržiavanie ich práv, tak ako sa garantuje dodržiavanie práv všetkým ostatným ľuďom. Pre svoju sexuálnu orientáciu nemôžu byť v žiadnom prípade diskriminovaní a musia byť garantované ich ľudské práva, ktoré im patria tak z titulu ľudskej dôstojnosti a ľudskej prirodzenosti. Na druhej strane, len z dôvodu ich sexuálnej orientácie, nie je spravodlivé a správne, aby im boli poskytované osobitné, nadštandardné práva. Už rímsky právnik Celsus (žil v 2. storočí) povedal: „Jus est ars boni et aequi“ Právo je umenie dobrého a spravodlivého. Pokiaľ sa priznávajú osobitné práva homosexuálnom, len z titulu ich sexuálnej orientácie, dochádza tým k neprimeranému zvýhodňovaniu tejto malej skupiny občanom oproti ostatným. Homosexuáli by mali mať rovnaké práva a povinnosti ako ostatní občania. Za svoju sexuálnu orientáciu by nemali byť znevýhodňovaní, ale ani zvýhodňovaní.

Martin Dilong
Autor je právnik