8.september / Sviatok Narodenia Panny Márie

 

 

http://www.mkh.sk/

 

Miláno (Taliansko), 8. septembra 1990

Narodenie Panny Márie

Úloha, ktorú som ti zverila

„Premilí synovia, podieľajte sa dnes na radosti celej Cirkvi, nebeskej i pozemskej, ktorá rozjíma o vašej nebeskej Matke v okamihu jej narodenia.

Som vychádzajúcou Zorničkou, ohlasujúcou zrodenie vášho Slnka, môjho syna Ježiša, nášho Vykupiteľa a Spasiteľa.

Preto ma Pán učinil nepoškvrnenou od samého začiatku môjho ľudského počatia. Chcel ma mať celú krásnu, plnú milosti a odetú svätosťou.

Dnes, vo sviatok môjho narodenia, o mne rozjímate ako o vychádzajúcej Zorničke, krásnej ako luna, žiariacej ako slnko, hroznej ako vojsko, pripravené k boju.

– Som Zornička, ktorá ohlasuje úžasnú udalosť vašej spásy a pripravuje vás všetkých na príchod dňa Pánovho.

– Som krásna ako luna, ktorá žiari svetlom odrazeným od Slnka, lebo moja krása je krásou Najsvätejšej Trojice, ktorá ma zahaľuje, je plnosťou milosti Božej, ktorá ma premieňa, je jeho božskou svätosťou, ktorá ma prikrýva.

– Som žiariaca ako slnko, lebo som povolaná stať sa Matkou Ježiša Krista, ktorý je večným odrazom Boha Otca.

Som hrozná, ako vojsko, zoradené k boju, lebo mojou úlohou, zverenou mi Pánom, je zvíťaziť nad satanom, rozdrviť hlavu starého hada, spútať ohavného červeného draka a zvrhnúť ho do ohnivej priepasti, to jest Antikrista, a pripraviť druhý Ježišov príchod, ktorý medzi vami obnoví svoje slávne kráľovstvo.

To je môj plán.

Čím mocnejšou sa stáva moja prítomnosť medzi vami, tým viac sa od vás vzďaľujú temnoty zla, hriechu, nenávisti a nečistoty, lebo satan je stále viac spútavaný a ničený.

V týchto vašich posledných časoch úlohou vašej nebeskej Matky, krásnej ako luna, žiariacej ako slnko, strašnej ako vojsko zoradené k boju, je oznámiť, že sa k vám blíži veľký deň Pána.

V tento deň môjho narodenia, môj malý syn, tak veľmi mnou milovaný, sa nachádzaš na začiatku dlhej a namáhavej cesty, ktorú teraz od teba žiadam, aby si pre mňa vykonal, k mnohým národom iného kontinentu.

Toto je úloha, ktorú som ti zverila: do všetkých končín sveta niesť moju materskú zvesť a volať všetkých mojich synov, aby aktom zasvätenia vstúpili do jasného a bezpečného útočišťa môjho Nepoškvrneného Srdca.

Naozaj veľmi veľká je skúška, ktorá na vás prichádza a všetci ste povolaní trpieť so mnou. Vaše utrpenie je však ako utrpenie matky, ktorá má priviesť na svet svoje dieťa.

Je to tak: nesmierna bolesť týchto posledných časov pripravuje zrodenie novej éry, novej doby, v ktorej príde Ježiš v jase svojej slávy a obnoví vo svete svoje kráľovstvo.

Vtedy všetko stvorenie, oslobodené od otroctva hriechu a smrti, spozná nádheru druhého pozemského raja, v ktorom Boh bude prebývať s vami, osuší každú slzu, nebude už dňa ani noci, pretože prvé veci pominuli a vaším svetlom bude svetlo Baránkove a nového Jeruzalema, ktorý zostúpil z neba na zem, pripraveného ako Nevesta pre svojho Ženícha.“

 

 

Tajomné mesto Božie / ct.Mária z Agredy / Imprimatur: pp.Innocent XI.

http://tajomne-mesto-bozie.meu.zoznam.sk/a1-zvazok/a1-kniha/subor-21-/

I.zväzok / 1.kniha / K a p i t o l a   21.

O šťastnom narodení najsvätejšej Márie, našej Panej, o milostiach, ktoré potom obdŕžala z ruky Najvyššieho

a ako Jej bolo dané meno v nebi i na zemi

 

326. Nadišiel ustanovený deň, v ktorom svätá Anna porodila Tú, ktorá bola posvätená a určená stať sa Matkou Božou, deň pre svet najšťastnejší. Toto narodenie sa stalo ôsmeho septembra, kedy uplynuloplných deväť mesiacov od počatia duše našej najsvätejšej Kráľovnej a Panej. Svätá Anna bola na to pripravená vnútorným hlasom Pána, ktorý jej oznámil, že hodina pôrodu už prišla. Plná radosti Ducha Svätého nad touto správou padla pred Pánom na kolená a prosila o Jeho pomoc, milosť a ochranu pre šťastný pôrod. Ihneď pociťovala pohyby vo svojom živote, podobné tým, aké bývajú, keď má tvor prísť na svet. Najpožehnanejšie dieťa Máriu v tej dobe Božská Prozreteľnosť a moc priviedli do najvyššej extázy. Preto prišla na svet bez toho, aby to svojimi zmyslami pozorovalo, lebo ich činnosť a schopnosti boli zastavené. Pretože jej rozum už bol vyvinutý, bola by to svojimi zmyslami pozorovala, keby boli v tej dobe ponechané v činnosti. Najvyšší to však zariadil tak, aby nebeská Kňažná bola ušetrená od zmyslových pocitov, ktoré sú ináč s pôrodom spojené.

327. Narodila sa čistá a bez poškvrny, krásna a plná dobrotivosti ukazujúc tým, že bola oslobodená od zákona a od podielu na hriechu. Hoci sa skutočne narodila ako iné dcéry Adamove, predsa Jej narodenie bolo sprevádzané takými okolnosťami a podmienkami milosti, že to bolo zo všetkých pôrodov najpodivuhodnejšie a zázračné narodenie a bude večne slúžiť ku sláve Jej Tvorcu. V noci o dvanástej hodine vzišlo toto božské svetlo, oddeľujúc noc Starého Zákona a jeho niekdajšiu tmu od nového dňa milosti, ktorý teraz mal svitnúť. Obliekli Ju a opatrovali ako iné nemluvniatka, hoci Jej duša zotrvávala v Bohu; a zachádzali s Ňou ako s nemluvňaťom, hoci prevyšovala múdrosťou všetkých smrteľníkov, ba i všetkých anjelov. Jej matka nedovolila, aby sa Jej dotýkali iné ruky, než jej; ona sama Ju zabalila do plienok a prítomný pôrodný stav v tom svätej Anne vôbec neprekážal, pretože bola oslobodená od námah, ktoré obyčajne mávajú iné matky pracujúce k pôrodu. 

328. Tak teda svätá Anna prijala do svojej náruče Tú, ktorá jej bola dcérou, ale zároveň najdrahocennejším pokladom celého vesmíru, nižšia iba ako Boh, ale vyššia nad všetkých ostatných tvorov. S vrelými slzami radosti obetovala tento poklad Velebnosti Božej v duchu hovoriac: “Pane nekonečnej velebnosti a Moci, Stvoriteľ všetkého, čo jestvuje, tento Plod môjho života, ktorý som z Tvojej štedrosti obdržala, obetujem Tebe s večnou vďakou, lebo si mi ho ráčil darovať bez akejkoľvek mojej zásluhy. Nalož s matkou i dieťaťom podľa svojej najsvätejšej vôle a zhliadni milostivo zo svojho vznešeného trónu na našu nízkosť. Buď naveky požehnaný za to, že si obohatil svet tvorom takým príjemným tvojej veľkodušnosti a za to, že si v Nej pripravil stánok a príbytok pre Večné Slovo (Múdr. 9, 8). Podávam svoje blahoprianie svojim praotcom a svätým prorokom a v nich celému ľudskému pokoleniu k tejto istej záruke vykúpenia, ktorú si im dal. Avšak ako ja budem môcť náležíte zachádzať s Tou, ktorú si mi dal za dcéru? Ja, ktorá nie som ani hodná byť Jej slúžkou? Ako mám zachádzať s touto archou úmluvy? Udeľ mi, o Pane a Kráľu potrebné osvietenie, aby som poznala Tvoju vôľu a vykonala ju podľa Tvojho zaľúbenia v službách mojej Dcéry.”

329. Pán odpovedal svätej žene vnútorne, že navonok má so svojím nebeským dieťaťom zaobchádzať ako iné matky so svojimi dcérami, bez preukazovania Jej nejakej úcty; ale vnútorne nech zachová k Nej úctu a plní voči Nej zákony pravej matky, vychovávajúc Ju so všetkou materinskou láskou a starostlivosťou. Šťastná matka so všetkým súhlasila a používala toto dovolenie a svoje materinské právo, nestrácajúc úctu a tešila sa svojej dcérke, objímala a hladila Ju tak, ako iné matky svoje dcérky. Ale robila to vždy s patričnou úctou, uvedomujúci si skryté tajomstvo, známe iba matke a Dcére. Anjeli strážni tohoto milovaného dieťatka i s veľkým množstvom iných anjelov preukazovali Márii svoju úctu, keď odpočívala v náručí svojej matky, spoločnou nebeskou hudbou, ktorú čiastočne počula tiež svätá Anna. Tisíc anjelov ustanovených za strážcov tejto veľkej Kráľovnej ponúklo sa a oddalo Jej službe. Bolo to tiež po prvýkrát, keď ich nebeská Pani videla v telesnej podobe s ich odznakmi a odevom, ako vysvetlím v inej kapitole (23.) a dieťa ich požiadalo, aby sa s Ním spojili v chvále Najvyššieho a velebili Ho Jej menom.

330. V okamihu narodenia našej Kňažnej Márie Najvyšší poslal archanjela Gabriela ako vyslanca, aby priniesol túto radostnú správu svätým otcom do predpeklia. Svätý vyslanec okamžite zostúpil a svojím príchodom ožiaril tie hlboké priepasti a potešil spravodlivých, ktorí tam boli držaní. Oznámil im, že už začal úsvit večnej blaženosti a vykúpenie ľudstva, ktoré tak naliehavo žiadali, svätí patriarchovia očakávali a proroci predpovedali už začína, lebo teraz sa narodila Tá, ktorá má byť Matkou Mesiáša a už čoskoro uvidia spasenie a slávu Najvyššieho. Sväté knieža im dalo poznať vznešenosť najsvätejšej Márie a ako v Nej Všemohúci začal pôsobiť, aby lepšie pochopili šťastný začiatok tých tajomstiev, ktoré mali ukončiť ich dlhé väzenie. Potom všetci patriarchovia i proroci i všetci ostatní spravodliví, ktorí boli v predpeklí, radovali sa v duchu a spievali nové piesne chvály za toto dobrodenie.

331. Všetky tieto udalosti pri narodení našej Kráľovnej nasledovali rýchle za sebou za veľmi krátky čas. Svoje zmysly pri svetle hmotného slnka prvý raz použila na poznanie svojich rodičov a iných tvorov. Ruky Najvyššieho začali v Nej spôsobovať nové, nad všetko ľudské poznanie veľké divy. Prvý a najúžasnejší bol, že poslal nesčíselné množstvo anjelov, aby priniesli Matku vteleného Slova s telom i dušou do najvyššieho neba pre splnenie ďalších úmyslov týkajúcich sa Jej. Sväté kniežatá poslúchli božský rozkaz a obdržiac dieťa Máriu z náručia Jej matky Anny zoradili sa do nového slávneho sprievodu a niesli do neba s anjelským spevom radosti pravú archu úmluvy, aby po krátku dobu mohla odpočinúť nie v dome Obededonovom, ale v chráme Kráľa kráľov a Pána pánov, kde neskôr mala byť po celú večnosť. Toto bol druhý krok, ktorý presvätá Mária urobila vo svojom živote, totiž z tejto zeme do najvyššieho neba.

332. Kto môže dostatočne zvelebiť tento neslýchaný div pravice Všemohúceho? Kto môže popísať tú radosť a úžas nebeských duchov, toto obdivuhodné nové dielo Najvyššieho, keď sa tu zhromaždili, aby ho oslavovali svojimi piesňami? V týchto piesňach uznali a uctili ako svoju Kráľovnú a Paniu Tú, ktorá mala byť Matkou ich Pána a žriedla milosti a slávy, ktorú oni požívali, lebo pre jeho predvedené zásluhy boli obohatení božskou štedrosťou. Ale nadovšetko, ktorý ľudský jazyk alebo ktorý smrteľník by mohol popísať alebo pochopiť tajomstvá srdca tohto útleho Dieťaťa pri týchto udalostiach? Ponechávam predstavu o tom všetkom katolíckej zbožnosti a ešte viac tým, ktorí majú od Boha dar tomuto porozumieť, ale nadovšetko tým, ktorí z božskej Dobroty dosiahnu blažené videnie z tváre do Tváre.

333. Keď dieťa Máriu priniesli do najvyššieho neba, plné lásky padlo na svoju tvár pred kráľovským trónom za prítomnosti Najvyššieho. Potom (podľa nášho chápania) sa vyplnilo to, čo sa predobrazne stalo dávno pred tým, keď Bethsabé prišla k svojmu synovi Šalamúnovi práve keď predsedal ľudu izraelskému a tento vstal zo svojho trónu, prijal ju s veľkou úctivosťou a posadil ju vedľa seba ako kráľovnú. Podobne, ale oveľa slávnejšie a vznešenejšie, Osoba božského Slova prijala teraz dieťa Máriu, ktorú si vyvolil za Matku a Kráľovnú celého vesmíru. Hoci nepoznala svoju pravú dôstojnosť a účel týchto nevýslovných tajomstiev, predsa Jej detské schopnosti boli božskou mocou posilnené, aby patrične prijala tieto milosti. Boli Jej udelené nové milosti a dary, ktorými Jej schopnosti boli primerane zošľachtené. Jej myšlienkové schopnosti, okrem toho, že boli pripravené a osvietené novými milosťami a svetlom, boli povznesené a primerané k božským prejavom a Božstvo sa blahosklonne ukázalo v novom svetle, ukazujúc sa Jej nazeravo a jasne najvznešenejším spôsobom. Toto bolo prvýkrát, keď uvidela najsvätejšia duša Márie Najsvätejšiu Trojicu v nezakrytom blaženom videní.

334. Jediní svedkovia Máriinej slávy v tomto blaženom videní posvätných tajomstiev Jej potom znovu povedali o tom božskom účinku, ktorý pretekal do Jej najčistejšej duše, že Boh bol pôvodcom tohto neslýchaného divu, a užasnutí anjeli pozorovali tieto tajomstvá do istej miery v samotnom Bohu. Kráľovná sedela vedľa Pána, ktorý mal byť Jej Synom, a uvidela Ho z tváre do Tváre, dosiahla svojou modlitbou väčší úspech než Bethsabé (III Kr 3, 11). Prosila, aby udelil nedotknutej Sunamitke Abisay svoje nedostihnuteľné Božstvo, Jeho sestre, ľudskej prirodzenosti; prosila, aby Jeho sľúbený príchod z neba na zem a Jeho zasnúbenie s ľudskou prirodzenosťou zlúčením božskej prirodzenosti s ľudskou, bolo splnené v Osobe Slova. Mnohokrát sa k tomu zaviazal ľuďom cez dávnych patriarchov a prorokov a teraz Ho Mária prosila, aby urýchlil vykúpenie ľudského pokolenia, očakávané cez toľké storočia, za stále sa množiacich neprávostí a skazy duší. Najvyšší vypočul túto preveľmi príjemnú žiadosť svojej Matky a jednajúc veľkomyselnejšie ako kedysi Šalamún voči svojej matke, uistil Ju, že Jeho sľub bude čoskoro splnený, že zostúpi na svet, aby prijal a vykúpil ľudskú prirodzenosť.

335. V tomto božskom konzistóriu a v tribunáli najsvätejšej Trojice bolo rozhodnuté dať meno maličkej Kráľovnej. A pretože niet primeraného a oprávneného mena, iba keby sa našlo v nezmeniteľnej bytosti samého Boha (lebo iba On s nekonečnou múdrosťou rozdáva a určuje všetky veci podľa ich pravej miery a váhy), Jeho Majestát si prial dať Jej toto meno v nebi. Preto oznámil anjelským duchom, že Tri božské Osoby ustanovili a zostavili sladké mená Ježiš a Mária pre Syna a Matku už od začiatku, pred vekmi, že nimi boli potešené a vryli ich do svojej večnej pamäti, aby tam boli ako Predmety a všetky veci mali byť stvorené pre ich službu. Keď anjeli oboznámení s týmito a mnohými inými tajomstvami počuli z trónu hlas hovoriacej Osoby Otcovej: „Naša vyvolená sa bude volať MÁRIA a toto meno bude mocné a slávne. Tí, ktorí ho budú zbožne vzývať, obdržia preveľké milosti; tí, ktorí ho budú ctiť a s úctou vyslovovať, budú potešení a posilnení a nájdu v ňom liek proti svojim súženiam, poklady pre obohatenie, svetlo, ktoré ich povedie k nebu. Bude hrozné proti mocnostiam pekelným, pošliape hlavu hadovu a dobyje slávne víťazstvo nad kniežatami pekla.“ Pán rozkázal anjelským duchom, aby to slávne meno oznámili svätej Anne, aby to, čo bolo ustanovené na nebi, bolo vykonané na zemi. Nebeské dieťa nežne padlo pred trónom na svoju tvár, vzdalo nanajvýš ľudské vďaky večnej Bytosti a prijalo svoje meno s najvyšším obdivuhodným nežným plesaním. Keby mali byť popísané všetky výsady a milosti, ktoré vtedy obdržala, bolo by k tomu potrebné zvláštne dielo s mnohými zväzkami. Svätí anjeli uctili a uznali najsvätejšiu Máriu ako budúcu Matku Slova a svoju Kráľovnú a Paniu sediacu na tróne po pravici Jej Syna; preukázali úctu k Jej menu, keď zaznievalo z trónu hlasom večného Otca, najmä tí, ktorí ho mali napísané na odznakoch cez svoje prsia. Všetci spievali chvály za tieto veľké skryté tajomstvá. Kráľovná-dieťa zatiaľ ešte nevedela, čo je pravá príčina všetkého toho, čo sa okolo Nej dialo, lebo až do Vtelenia Jej nebola zjavená Jej dôstojnosť Matky vteleného Slova. S tým istým úctivým plesaním sa anjeli vrátili a opäť Ju vložili do náručia svätej Anny, pred ktorou táto udalosť ostala utajená práve tak, ako neprítomnosť Jej dcéry, lebo anjel strážny nahradil Jej neprítomnosť tak, že prijal vzdušné telo. Okrem toho po väčšiu časť doby, kedy nebeské dieťa bolo v najvyššom nebi, Jej matka bola vo vytržení a v najvyššom nazeraní, pri ktorom – hoci nevedela, čo sa dialo s jej dieťaťom – boli jej zjavené vznešené tajomstvá týkajúce sa dôstojnosti Matky Božej, pre ktorú bolo jej dieťa vyvolené. Múdra žena ich skrývala vo svojom vnútri a porovnávala ich v mysli s povinnosťami, ktoré mala voči svojmu dieťaťu.

336. ôsmeho dňa po narodení veľkej Kráľovnej, zostupovali z výšin zástupy najkrajších anjelov v nádhernom oblečení, niesli štít (erb), na ktorom bolo vyryté meno MÁRIA, ktoré žiarilo veľmi jasne. Ukázali sa blahoslavenej matke Anne, povedali jej, že meno jej dcérky má byť MÁRIA, ktoré priniesli z neba a ktoré božská Prozreteľnosť vyvolila a teraz nariadila, aby ho Joachim a ona (Anna) dala ich dieťaťu. Svätica zavolala svojho manžela a zhovárali sa spolu o tomto Božom nariadení, týkajúce sa mena ich dcéry. Prešťastný otec prijal toto meno s radosťou a so zbožnou úctivosťou. Rozhodli sa, že zavolajú svojich príbuzných a kňaza, a potom s veľkou slávnosťou a veselosťou dali svojmu dieťaťu meno MÁRIA. Tiež anjeli oslavovali túto udalosť najsladšou úchvatnou hudbou, ktorú však počula iba matka a jej najsvätejšia dcéra. Tak Najsvätejšia Trojica pomenovala v nebi božskú princeznú v deň jej narodenia a na zemi na ôsmy deň po narodení. Toto meno bolo zapísané do zoznamu iných mien, keď jej matka podľa zákona sa predstavila v chráme, ako budem hovoriť neskoršie. Toto bolo narodenie, akého predtým nikdy nebolo a medzi tvormi už viac nebude. Bolo to najpožehnanejšie narodenie, akého príroda bola schopná, lebo ním prišlo do existencie dieťa, ktorého príchod na svet nielenže bol bez akejkoľvek nečistoty hriechu, ale bol čistejší a svätejší než sú najvyšší Serafíni. Narodenie Mojžiša sa oslavovalo pre krásu a ľúbeznosť nemluvňaťa (Ex 2,2), ale jeho krása bola iba vonkajšia a porušiteľná. Aké krásne však bolo naše Veľké dieťa! Ó, aké krásne (Veľp. 7,6)! Je celá krásna a presladká v Jej láskavosti, lebo je bohatá všetkými milosťami a krásou a žiadna jej nechýba. Veselosť a radosť prinieslo narodenie sľúbeného Izáka domu Abrahámovmu (Gen 21,6), ktorý sa počal v neplodnom lone, ale táto radosť bola veľká iba preto, že bola predobrazom a vzťahovala sa na narodenie nášho dieťaťa Kráľovnej, k čomu všetka Abrahámova radosť bola iba krokom. Ak bolo toto narodenie také obdivuhodné a radostiplné pre rodinu patriarchovu, pretože iba predzvestovalo zrodenie najsladšej Márie, o čo viac by sa mali radovať nebo i zem z narodenia Tej, ktorá dala počiatok k obnoveniu neba a posväteniu sveta. Keď sa narodil Noe, jeho otec Lamech sa potešil (Gen. 5,29), lebo v tomto synovi Boh pripravoval praotca ľudského pokolenia v arche a zaistil obnovenie požehnania, ktoré ľudské hriechy porušili. Avšak toto všetko sa stalo iba ako vzor, ako predzvesť narodenia tohto dieťaťa Márie, ktorá mala byť skutočnou Obnoviteľkou, ako mystická Archa, ktorá skrývala v sebe pravého Noema, ktorá Ho stiahla z neba a mala naplniť požehnaním všetkých obyvateľov zeme. Ó, požehnaný pôrod! Ó, radostné narodenie! Najvyššie potešenie Najsvätejšej Trojice za všetky minulé veky, radosť anjelov a vyslobodenie hriešnikov, útecha spravodlivých a jedinečné potešenie všetkých svätých duší v predpeklí!

337. Ó, vzácna a drahá perla, ktorá si prišla na slnečné svetlo, hoci dosiaľ uzatvorená v hrubej škrupine tohoto sveta! Ó, najvznešenejšie dieťa, ktoré si sotva povšimli pozemské oči v hmotnom svetle, a predsa v očiach najvyššieho Kráľa a Jeho dvoranov prevyšuješ dôstojnosťou a veľkosťou všetko okrem Boha! Nech Ťa blahoslavia všetky pokolenia, Nech ťa poznajú všetky národy a chvália Tvoju láskavosť a krásu! Nech je zem osvietená Tvojím narodením, nech sa radujú smrteľníci, pretože sa narodila ich Prostrednica, ktorá vyplní tú nesmiernu prázdnotu prvotného hriechu. Nech je Tvoja milostivá blahosklonnosť voči mne požehnaná a chválená, lebo som iba najbiednejší prach a popol. Ak mi dáš dovolenie, Pani moja, aby som hovorila v Tvojej prítomnosti, rada by som vyslovila pochybnosť, ktorá vo mne skrsla pri popisovaní tajomstva Tvojho najpodivuhodnejšieho a svätého narodenia, najmä: čo sa týka činnosti Najsvätejšieho v hodine Tvojho príchodu na hmotné slnečné svetlo.  

338. A tu je moja pochybnosť: Ako máme rozumieť tomu, že Ťa ruky anjelov vyniesli s telom do najvyššieho neba, aby si videla Boha? Lebo podľa učenia svätej Cirkvi a jej učiteľov, nebo bolo uzatvorené a akoby zakázané pre človeka, pokým ho Tvoj najsvätejší Syn neotvoril svojím životom a smrťou a pokiaľ On sám ako Vykupiteľ a Náčelník nevojde doň v deň Jeho slávneho nanebovstúpenia. On mal byť prvý, ktorému mali byť tieto večné brány otvorené po ich uzavretí hriechom?

Odpoveď a poučenie Kráľovnej nebies

339. Moja najdrahšia dcéra, je pravda, že božská Spravodlivosť zavrela nebo pre smrteľníkov pre príčinu prvého hriechu, pokiaľ by ho môj najsvätejší Syn neotvoril prehojným zadosťučinením za človečenstvo svojím pozemským životom a smrťou. Bolo slušné a spravodlivé, aby ten istý Vykupiteľ, ktorý pridružil k sebe vykúpené údy a otvoril nebo, vošiel ako ich Náčelník prv, než ktorékoľvek iné z dietok Adamových. Keby Adam nebol zhrešil, nebolo by nutné ísť touto cestou, lebo ľudia by boli sami vystupovali do najvyššieho neba, aby požívali Božstvo. Pretože však bol pád človeka predvídaný, Najsvätejšia Trojica to zariadila, aby sa sledovala terajšia cesta. Na toto veľké tajomstvo poukazuje Dávid v žalme dvadsiatom treťom, keď hovorí o nebeských dušiach a dvakrát opakuje: „Zdvihnite, brány, svoje hlavice, a zdvihnite sa brány prastaré, aby vošiel Kráľ slávy!“ Nazývajú sa bránami anjelskými, pretože boli otvorené iba pre anjelov, ale pre ľudí boli uzatvorené. Aj keď títo nebeskí dvorania vedeli o tom, že vtelené Slovo už odstránilo závory viny, a teraz vystupuje bohatý a slávny s korisťou smrti a hriechu, prinášajúc so sebou ovocie svojho umučenia so sprievodom zástupov slávnych svätcov vyslobodených z predpeklia, predsa však svätí anjeli boli úplne udivení a v radostnom očakávaní tejto novoty sa pýtali: „Kto je tento Kráľ slávy?“ Lebo bol človek a mal tú istú prirodzenosť ako ten, ktorý pre seba a pre celé jeho pokolenie stratil právo na vstup do neba.

340. A sami odpovedajú na túto otázku hovoriac: „Pán, ktorý je silný a mocný, Pán silný v boji,“ Pán cností, Kráľ slávy. Bolo to ako by vyznávali presvedčenie, že tento Človek, ktorý teraz prichádza zo sveta, aby otvoril večné brány, nebol iba človekom a nie je uzavretý pod zákonom hriechu; ale že je pravý Boh a pravý človek, ktorý je silný a mocný v boji a premohol silného ozbrojenca (Lk. 11,22), ktorý panoval nad svetom, vzal jeho kráľovstvo a zbraň mu odňal. A On bol Pánom cností ako ten, kto ich koná ako Majster so zvrchovanosťou nad nimi a bez odporu hriechu a chyby. Ako Pán cností a ako Pán slávy teraz víťazoslávne prišiel rozdávajúc cnosti a slávu svojim vykúpencom, za ktorých ako človek trpel i zomrel a ktorých ako Boh teraz povznáša k blaženému nazeraniu, keď zlomil závory a okovy hriechu.  

341. Pretože toto, duša moja, bolo dielom môjho drahého Syna, pravého Boha a človeka, On, ako Pán cností a milostí, povýšil ma a ozdobil ma nimi od prvého okamihu môjho nepoškvrneného počatia. A okrem toho, pretože sa ma nedotkla prekážka hriechu, bola som bez tých prekážok, ktoré bránili iným smrteľníkom, aby vošli večnými bránami do neba; naopak, mocná ruka môjho Syna zaobchádzala so mnou ako s Paňou všetkých cností a ako s Kráľovnou nebies. Pretože sa mal zaodiať a prijať na seba ľudskú prirodzenosť z môjho tela a krvi, už vopred ma pripravoval a robil ma podobnú Sebe v čistote, vo výnimke z hriechu i v iných božských daroch a výsadách. Pretože som nebola otrokyňou hriechu, konala som cnosti nie ako poddaná, ale ako Pani, bez odporu a so zvrchovanosťou, nie ako dietky Adamove, ale ako Syn Boží, ktorý bol tiež mojím Synom.

342. Preto nebeskí duchovia, ktorým prináležalo právo nad večnými bránami, otvorili ich pre mňa, lebo videli, že Pán ma stvoril čistejšiu než najvznešenejších nebeských duchov a ustanovil ma za Kráľovnú a Paniu všetkého stvorenia. Pamätaj tiež, moja najdrahšia, že ten, kto zákony ustanovuje, môže od nich podľa ľubovôle tiež oslobodzovať a toto zvrchovaný Pán a Zákonodarca urobil so Mnou a vztiahol žezlo svojej dobrotivosti ku mne ochotnejšie ako než Asuer k Estere. Lebo obyčajný zákon, ktorý sa týkal iných a ako následok ich viny, netýkal sa mňa, ktorá som mala byť Matkou Pôvodcu milosti. Hoci ja, iba ako tvor, nemohla som si zaslúžiť také požehnané výsady, predsa sa prejavila na mne milostivosť a dobrota Božia so všetkou štedrosťou a ľúbila sa Mu pokora Jeho služobnice, aby pôvodca takých divov mohol byť chválený na veky. Ty tiež, dcéra moja, podľa mojich návodov, chváľ a veleb Ho za tieto dary, ktoré mi udelil.

343. A toto je moje napomenutie pre teba, ktorú som si vyvolila za svoju učeníčku a nehľadela som na tvoju slabosť a chudobu: Aby si sa zo všetkých síl snažila nasledovať ma v cvičení, ktoré som ja konala cez celý život od prvého okamihu  po svojom narodení, a nezabudla som naň ani jediný deň, nech bol akoľkovek plný starostí a práce. Toto cvičenie bolo nasledovné: každý deň, keď začínalo svitať, padla som na kolená za prítomnosti Najvyššieho a vzdávala Mu vďaky a chválu za Jeho nezmeniteľné Jestvovanie, za Jeho nekonečné dokonalosti a za to, že ma stvoril z ničoho; uznávala som seba za Jeho tvora a dielo Jeho rúk, velebila som Ho a klaňala sa Mu, vzdávajúc Mu česť pre Jeho veľkoleposť a Božstvo ako zvrchovanému Pánovi a Stvoriteľovi Mňa i všetkého, čo jestvuje. Pozdvihla som svojho ducha, aby som ho vložila do Jeho rúk, obetovala sa Mu s najhlbšou pokorou a odovzdanosťou a prosila som Ho, aby nakladal so mnou podľa svojej vôle po celý deň i po všetky dni môjho života, a učil ma konať všetko, čo by sa Mu najviac ľúbilo. Toto som mnohokrát opakovala pri denných prácach a vnútri najskôr som sa radila s Jeho Velebnosťou žiadajúc Jeho radu, dovolenie a požehnanie pre všetky moje skutky.

344. Maj veľkú úctu k môjmu najsladšiemu Menu. Rada by som ťa presvedčila o veľkých prednostiach a výsadách, ktoré mu Všemohúci udeľuje, takže ja sama, keď ho v Božstve vidím, cítim sa hlboko povinná a pobádaná vzdávať vrúcne vďaky; a kedykoľvek mi prišlo na myseľ moje meno MÁRIA (čo sa stávalo často), alebo kedykoľvek som počula, že ma nazývali týmto menom, povzbudilo ma to k vďake a pobádalo k novej horlivosti v službe Pána, ktorý mi ho dal. Ty máš to isté meno a prajem si, aby v primeranom pomere malo i u teba tie isté účinky a aby si ma verne nasledovala podľa poučení, ktoré si obdržala v tejto kapitole a neochabuj od tohto dňa ani v najmenšom. A keby si snáď zo slabosti pochybila, ihneď povstaň a v prítomnosti Pána a mňa uznaj svoju chybu a s ľútosťou sa vyznaj. Opakovaním tohoto svätého cvičenia znovu a znovu, so starostlivou opatrnosťou dosiahneš odpustenie svojich nedokonalostí a bude v tebe vzrastať návyk, aby si sa snažila o to, čo je vo všetkých cnostiach najvyššie a Pánovi najpríjemnejšie. Potom nasleduj svetlo, ktoré ti Pán dáva a konaj to, čo je najviac milé a príjemné tebe i mne, tak ti nebude odopretá milosť, aby si sa mohla úplne venovať tomu, že budeš počúvať, pozorovať a vo všetkom poslúchať svojho Ženícha a Pána, ktorý v tebe hľadá iba to, čo je najčistejšie, nanajvýš sväté a dokonalé, a s ochotou a dychtivou vôľou to tiež konať.