Katechizmus Katolíckej Cirkvi
1855 smrteľný hriech – vážnym prestúpením Božieho zákona – ničí v srdci človeka lásku.(1395) Odvracia človeka od Boha, ktorý je jeho posledným cieľom a jeho blaženosťou, a to tým, že človek dáva prednosť nejakému nižšiemu dobru pred Bohom.
Všedný hriech ponecháva v človekovi lásku, hoci ju uráža a zraňuje.
1856 Keďže smrteľný hriech napáda v nás životný princíp, ktorým je láska, je potrebná nová iniciatíva Božieho milosrdenstva(1446) a obrátenie srdca, ktoré sa normálne uskutočňuje v rámci sviatosti pokánia.
„Keď … vôľa ide za niečím, čo samo osebe odporuje láske, ktorou je človek zameraný na posledný cieľ, je hriech vzhľadom na svoj predmet smrteľný … či už je proti Božej láske, ako je rúhanie, krivá prísaha a podobne, alebo proti láske k blížnemu, ako je vražda, cudzoložstvo a podobne… Niekedy však vôľa hriešnika ide za niečím, čo v sebe obsahuje určitú nezriadenosť, ale nie je v rozpore s láskou k Bohu a k blížnemu, ako napríklad prázdne reči, zbytočný smiech a podobne. To sú hriechy všedné.“
1857 smrteľný hriech predpokladá súčasne tri podmienky: „Smrteľný je každý hriech, ktorého predmetom je vážna vec a okrem toho je spáchaný s plným vedomím a uváženým súhlasom.“
1859 smrteľný hriech predpokladá plné vedomie a plný súhlas.(1734) Predpokladá poznanie, že čin je hriešny, že je v rozpore s Božím zákonom. Zahŕňa v sebe aj dostatočne uvážený súhlas, aby to bola osobná voľba. Predstieraná nevedomosť a zatvrdnutosť srdca nezmenšujú, ale naopak, zväčšujú dobrovoľný ráz hriechu.
1861 smrteľný hriech je radikálna možnosť ľudskej slobody,(1742) podobne ako láska. Má za následok stratu Božej lásky a zbavuje posväcujúcej milosti čiže stavu milosti. Ak nie je napravený ľútosťou a Božím odpustením, spôsobuje vylúčenie z Božieho kráľovstva a večnú smrť(1033) v pekle, pretože naša sloboda má moc robiť definitívne, nenávratné rozhodnutia. Ale hoci môžeme usúdiť, že nejaký čin je sám osebe ťažkým previnením, musíme úsudok o ľuďoch ponechať Božej spravodlivosti a Božiemu milosrdenstvu.
1874 Spáchať smrteľný hriech znamená uvážene, to jest vedome a dobrovoľne zvoliť vec, ktorá sa vážne protiví Božiemu zákonu a poslednému cieľu človeka. smrteľný hriechv nás ničí lásku; bez ktorej nie je možná večná blaženosť. Ak ho hriešnik neoľutuje, má za následok večnú smrť.
—————————————————-
vražda, hýrenie (sexuálna zvrátenosť), utláčanie ľudu, cudzinca, vdovy a siroty; nespravodlivosť voči námedznému robotníkovi, klamstvo, nenávisť, smilstvo a cudzoložstvo, rúhanie, svätokrádež, modloslužba, čary, nepriateľstvá, opilstvo (drogy) … nedodržiavanie cirkevných sviatkov a prikázaní …
Více zde: http://hriechy-neresti-sveta.webnode.sk/tazke-smrtelne-hriechy/
Vytvořte si vlastní stránky zdarma: http://www.webnode.sk
Emanuel - Boh s nami ... 
Je chytanie za prsia chlapcom ťažký hriech?
Takéto erotické dotyky patria len do manželského vzťahu, takže ak ešte nie je zosobášený s tou ženou, dopušťa sa hriechu “nečistoty” resp. nečistého vzťahu.
aj ked nemá v umysle ublížiť žene a chce jej byť verný, predsa sa dopušťa hriechu, pretože obidvaja nemaju zaruku, že do svadby sa nerozidu. Už bolo veľa takých pripadov, kedy si hovorili, ako sa neskôr zosobašia a predsa sa tak nestalo.
Eroticke dotyky ako su tieto nemaju služiť na uspokojenie partnera, či seba sameho, ale ako príprava na pohlav.styk, aby sa obaja fyzicky a psychicky uvolnili pre voľný priebeh suloženia.
Rozpisal som to trochu viac, aby ste si uvedomili, prečo je hriechom erotický vzťah ešte pred manželstvom. Dotyky na erotogene zony tela, čiže pohlavne časti tela su doolene až v manželstve, pretože služia pre manželov a nie snubencov, či milencov.
Je ťažký hriech ak dobrovoľne ostávam bývať s chlapcom pod jednou strechou kvôli vážnej veci, ale žijeme spolu čisto? Ja chcem svadbu a on ešte nie, takže ja to moje konanie z celého srdca ľutujem, ale teraz to neviem zmeniť, pretože si to vyžadujú okolnosti. Je to ťažký hriech?
Záleží na tom, čo znamená “pod jednou strechou”. Bývate len vy dvaja v jednom dome alebo byte? Ak áno, tak čo je tou “vážnou vecou”, že bývate spolu? Poznáte Boží alebo cirkevný zákon, ktorý by povoľoval také spolunažívanie ešte pred svadbou?
Čo konkretne “z celeho srdca ľutuješ” ??? …že bývate spolu, aj ked to nevieš zmeniť? Ak áno, tak to je 1.krok k vyriešeniu Vášho problému. Ľútosť totiž je podmienkou a základnou hybnou silou ale táto ľutosť musí byť dostatočná, zdokonaliť ju, aby sa nestalo, že sa dostane do takého stavu ako u Judáša, ktorý tiež ľutoval a predsa to jeho problem nevyriešilo.
Vy si najprv musíte uvedomiť, že spolunaživanie je ako žiť “v Jame levovej”, v ktorej neviete, kedy vás lev (pokušiteľ) dostane. Mnohí si vraveli, že nebudu žiť sexuálne pred svadbou, aj ked sa rozhodli pre spolunaživanie. Lenže časom tomu podľahli, lebo je to veľké pokušenie a napokon ak by ste sa rozišli ešte pred svadbou, ako sa to stáva, tak by ste zažili obrovske zranenie, ktoré vás môže v živote veľmi dlho ťažiť.
Z toho dôvodu je po ľutosti ďalším krokom, hľadať spôsob ako naďalej sa navzájom spoznávať, ale oddelene. Potrebujete si vybudovať medzi sebou lepší vzťah, ale slobodne ako dobrí priatelia, ktorí sa navštevujú pri rôznych príležitostiach, predsa však nežijú spolu ako “jedno telo” a to ani pohľadmi ako to už býva v jednej domácnosti.
Potrebujete si nanovo vybudovať vzťah takých priateľov, že keby ste sa napokon aj rozišli, tak by ste sa na seba nehnevali. Ak už teraz si neviete predstaviť, žeby ste sa nehnevali na seba kvôli rozchodu, tak to znamená, že ste zašli príliš daleko.
Skutočný slobodný vzťah medzi partnermi sa dokazuje práve tým, že aj ked sa maju radi a spoznávaju sa dlhodobejšie, predsa ak si nájdu iného partnera do manželstva, tak sa na seba nebudu za to hnevať, ale priať to najlepšie.
Viem, že ked už ste zakusili spolunaživanie, nebude pre vas ľahké sa vratiť k sukromnému bývaniu (oddelene), ale s Božou pomocou to dokážete. Je lepšie pred svadbou nadobudnuť istotu pre manželstvo ako potom po svadbe.
Úvodom by som chcel napísať, že mám 65 rokov, som druhý krát ženatý, ale bez cirkevného schválenia. Platné je len prvé manželstvo. Z arcibiskupského úradu som mal povolenie žiť v rozluke na skúšobnú dobu 3 roky, ktoré skončia v apríly. Moje deti sú už dospelé: 45 rokov. Syn z druhého manželstva má 14 rokov. Už 4 roky nežijem s druhou manželkou v spoločnej domácnosti, jednak pre moje zdravotné problémy a jednak pre rozpor, ktorý stále pociťujem k tomuto druhému zväzku. Bráni mi totiž pristupovať k sviatosti zmierenia a k sv. príjmaniu. veľmi zriedkavo asi raz za pol roka mám s manželkou spoločný styk. Teraz to však zašlo tak ďaleko, že sa chcem s ňou úplne prestať telesne stýkať, starať sa len o syna, aj keď nebýva so mnou. Uvažoval so aj o druhom rozvode, no neviem, či by to teraz bolo správne.
Prosím vás o akúkoľvek radu. Vopred ďakujem.
predovšetkým treba uznať, že uvedomenie si ťažkeho hriechu, ktorým je civilné manželstvo (popri cirkevnom manželstve) je dobrý krok k zmiereniu s Bohom, Cirkvou a s rodinou (z cirkevneho sobašu).
ďalším dobrým krokom v pred je rozhodnutie nemať intímny a pohlavný styk so ženou (z druheho civilneho sobašu) a napokon aj civilný rozvod s touto osobou.
Pokiaľ ide o civilný rozvod, tak to záleží na tom, či je podmienkou na to, aby si mohol príjmať sviatosti zmierenia a prijímania. To však treba zistiť u farára v danej farnosti alebo na biskupskom urade.
Ak to je podmienkou, potom radšej nečakať s rozvodom, pretože príjmanie sviatostí jednak zaručuje život v milosti posväcujucej a zároveň napomáha k zmiereniu aj s rodinou, ktorá je právoplatne vzniknutá cirkevným sobášom.